K základným prejavom inteligencie patrí schopnosť prehodnocovať svoje názory na základe nových faktov a skutočností. Inými slovami, je hlúpe trvať tvrdohlavo na svojom, ak vieme, že nemáme pravdu a ak nám naše tvrdenia niekto vyvrátil faktami. Nikto nie je neomylný a už mnohokrát sme sa mohli presvedčiť, že to, čo sme kedysi považovali za pravdu sa neskôr ukázalo ako klam. To, čo nám bráni prehodnocovať svoje názory, je naše ego. Bojíme sa priznať si, že sme sa mýlili, lebo sa chceme cítiť príjemne, nechceme riskovať, radi sa držíme starých vychodených chodníčkov. Práve kniha Ešte si to premysli nás núti vystúpiť zo svojej rigidity a nebáť sa odvážne priznať, že sme sa v mnohom mýlili.
Inteligencia sa zvyčajne považuje za schopnosť myslieť a učiť sa. V dnešnom rýchlo sa meniacom svete sú však čoraz dôležitejšie iné kognitívne schopnosti, a to schopnosť prehodnotiť svoj názor a odnaučiť sa staré vzorce uvažovania. Znie to jednoducho, ale má to háčik. Je predsa omnoho pohodlnejšie presviedčať sa o vlastnej pravde, ako trápiť sa pochybnosťami.
Je príjemnejšie počúvať iba tie názory, vďaka ktorým sa cítime neomylne, namiesto myšlienok, ktoré našu pravdu spochybňujú. Nesúhlas totiž pričasto vnímame skôr ako hrozbu pre svoje ego, než ako príležitosť naučiť sa niečo nové. A úspešnú diskusiu komplikuje ďalší paradox – čím sme bystrejší, tým menej vidíme vlastné obmedzenia.
Psychológ Adam Grant v knihe Ešte si to premysli ponúka návod, ako uprednostniť duševnú flexibilitu pred tvrdohlavosťou. Ukazuje nám, prečo je dôležité zachovať si otvorenú myseľ, pochybovať o svojich pravdách a klásť si otázky. Lebo len tí najlepší sú schopní zmeniť svoje stanovisko, prehodnotiť vlastný názor a neboja sa kritiky. Ak poznanie posilňuje, potom vedomie, že nevieme všetko, z nás robí múdrejších.
Overené obchody, v ktorých nájdete túto knihu
 | ||
 | ||
 | ||
 | ||
 |
